Samosprávny kraj
Žilinský
Okres
Martin
Región
Lúčanská Malá Fatra
Počet obyvateľov
322
Rozloha
541 ha
Prvá písomná zmienka
v roku 1244
Obec Rakovo leží v Turčianskej kotline, obklopená pohoriami Malej a Veľkej Fatry. Cez obec preteká rieka Turiec a Blatnický potok. Okresné mesto Martin je vzdialené iba 10 km severne od Rakova.
Počet obyvateľov: 322
Rozloha: 541 ha
História Rakova je veľmi bohatá. Chotár obce bol osídlený už v mladšej dobe kamennej. Prvé zmienky o obci sú zo začiatku 13. storočia, v roku 1244 sa už uvádza ako Rakouch. Názov tejto pôvodne zemianskej obce je odvodený pravdepodobne podľa mena Raka. V roku 1902 bola pripojená Lehôtka. K Rakovu patrí aj majer Stariny.
História našej obce je významne spätá s turčianskym rodom Rakovských.
Rakovo je rodiskom významných historických postáv. Narodili sa tu významný humanista a spisovateľ Martin Rakovský (jeho životopis a tvorbu nájdete v Zlatom fonde denníka SME), účastník Onódskeho snemu Melchior Rakovský, či spisovateľ Tido J. Gašpar.
V Rakove sa nachádzajú aj zaujímavé historické budovy, či už ide o krypty šľachtických rodov Rakovských a Benických umiestnených na cintoríne v Rakove alebo kaštiel Rakovských priamo v obci.
Symboly obce
Najstaršia písomná zmienka o Rakove pochádza z r. 1244 – 1245 keď uhorský kráľ Belo IV. daroval obec kaplánovi Martinovi a jeho bratovi Ladislavovi. Od názvu obce si rod zobral svoj prídomok z Rakova, alebo Rakovský. Istý Juraj Rakovský v druhej polovici 15. storočia nemal mužských potomkov a jeho dcéra sa vydala za turčianskeho podžupana Mateja Jesenského z Dolného Jasena. ten, hoci vlastník majetkov v Rakove, ešte používal prídomok Jesenský, no jeho syn Šimon už začal používať prídomok Rakovský. V polovici 16. storočia získali Rakovskovci aj ďalšiu turčiansku obec Kaľamenovú a používali dvojitý prídomok z Rakova a Kaľamenovej.
Pôvodným erbom rodu bol rak, najstarším známym dokladom je pečať Juraja Rakovského z roku 1553. Známejší je však o niečo mladší doplnený erb, udelený Ferdinandom I. 16. augusta 1561.
Erb je delený, v hornom červenom poli je zo zlatej koruny vyrastajúci strieborný rytier, sprevádzaný nebeskými telesami, v dolnom striebornom poli je červený rak.
Súčasťou Rakova je i niekdajšia samostatná obec Lehôtka, zvaná tiež Malé Rakovo. Ako najstarší vlastník sa spomína roku 1244 istý Černík. Podľa niektorých názorov dostali neskorší zemania z Lehôtky – Lehotskovci obec za obranu Znievskeho hradu., podľa iných obec v roku 1286 kúpili. V roku 1391 sa spomínajú ako vlastníci – predchodcovia Lehotskovcov, syn Pavla literáta Vavrinec a jeho príbuzný kňaz Jakub.
Erby Rakovskovcov a Lehotskovcov majú spoločný motív, ktorým je vodorovne situovaný rak v dolnej polovici erbu. Kým však rak v erbe Rakovských bol pôvodným znamením, rak v erbe Lehotskovcov doplnil staršie znamenie rodu, ktorým bol žeriav. Stalo sa tak zrejme už v 16. storočí.
Žeriav sa v heraldike vždy zobrazoval ako drží guľu, či kameň. Má to svoj pôvod v stredovekej legende, podľa ktorej žeriav, aby nezaspal, chytil kameň a sústredil sa na to aby ho nepustil. Preto sa stal symbolom strážcov.
Ako vidno, oba rody používali vo svojom erbe motív raka, ktorým upozorňovali na svoj prídomok – z Rakova. V jednom i druhom prípade, obzvlášť však v prípade erbu rodu Rakovskovcov ide o typicky hovoriaci erb, teda erb, ktorý svojím motívom vyjadruje názov obce. Takéto erby, ktoré svojím námetom priamo „hovoria“ – upozorňujú na názov mesta, či obce patria v heraldickej hierarchii medzi najcennejšie.
Erb obce Rakovo má túto podobu: v striebornom štíte pod tromi červenými ružami červený rak V zmysle heraldickej konvencie bude možné striebornú podľa potreby zamieňať aj bielou, zlatú so žltou, pričom sa však tieto farby budú vždy popisovať ako strieborná a zlatá. Pri čierno-bielom vyjadrení sa zlatá zastupuje jemným bodkovaním, strieborná ostáva voľná a červená sa vyjadrí zvislým šrafovaním.
Vlajka obce Rakovo pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (1/6), žltej (1/6), červenej (2/6), bielej (1/6), a červenej (1/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.
Pečať obce Rakovo je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC RAKOVO. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.