Preskočiť na obsah

Mauzóleum

Hrobka je poslednou existujúcou stavebnou pamiatkou spojenou s významným zemianskym rodom Rakovských. Rod Rakovských sa v bývalej Turčianskej stolici zásadne podieľal na hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom rozvoji regiónu.

Mauzóleum je dôležitou architektonicko – urbanistickou dominantou obce Rakovo. Architektonický koncept stavby navrhol v roku 1906 staviteľ Stanislav Zachar. Autor vďaka dômyselnej členitej hmotovej skladbe objektu s výraznou štíhlou vežou na južnom priečelí, dosiahol monumentálne pôsobenie stavby. Stavba je navrhnutá v elegantnom neogotickom slohu, inšpirovaná sakrálnou architektúrou, na pôdoryse gréckeho kríža, s polygonálnym uzáverom. Jedinečnosť stavby zvýrazňuje celistvosť architektonického výrazu exteriéru a interiéru, s náročne spracovanými detailmi konštrukcií a štukovej i maliarskej výzdoby. V hrobke je pochovaných šesť zosnulých členov rodiny Rakovských.

Mauzóleum až do roku 2008 chátralo, objekt sa dostal do havarijného stavu, hrozil jeho zánik, ohrozoval aj návštevníkov cintorína. Vďaka iniciatíve obce, bol výnimočný objekt vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a naštartoval sa príbeh jej záchrany a obnovy.

Prvé etapy obnovy sa sústredili na odborný výskum, precíznu diagnostiku stavebných porúch, obnovu strechy objektu vrátane klampiarskej výbavy. Nasledovala nevyhnutná sanácia zemnej vlhkosti, obnova pôvodných dverných výplní a rekonštrukcia vitrážových okenných výplní. Stavebnú a umelecko – remeselnú obnovu pripravovala a realizovala spoločnosť Obnova.eu . V kritickom stave je naďalej fasáda a interiérová výzdoba mauzólea.

Očakávaná komplexná obnova historizujúcich fasád a následne interiéru mauzólea by umožnila prezentovať verejnosti originálnu stavbu, ktorá je svojimi hodnotami významná nielen v lokálnom kultúrno – historickom kontexte, ale svojou ojedinelosťou má aj nadregionálny význam pre integritu kultúrneho dedičstva krajiny.

Kto je v mauzóleu pochovaný? – Šesť potomkov starej uhorskej šľachtickej rodiny Rakovszky.
Štefan Rakovský (István Rakovszky, 1814 – 1910) sľúbil bratovi Ivanovi, že po jeho smrti dá postaviť mauzóleum – rodinnú hrobku v Rakove. K tomuto miestu mali obaja silný vzťah, narodili sa tu. Sľub dodržal.
Kto bol Štefan Rakovský? Od jeho piatich rokov rodina žila prevažne v Budapešti. Štefan študoval na univerzitách vo Francúzsku, Nemecku a Anglicku. Mal všestranné záujmy – pracoval ako novinár, prekladateľ, zaujímala ho kultúra, právo aj politika. V roku 1881 bol poslancom parlamentu za Liberálnu stranu. Patril k najvzdelanejším členom parlamentu. Dokonca istý čas bol Prezidentom
štátneho kontrolného úradu. Angažoval sa vo verejnom živote, na medzinárodnej úrovni obhajoval práva detí, chudobných, zdravotne postihnutých. Apeloval na dôležitosť prístupu k vzdelaniu pre všetkých, bol aktivistom združenia ochrany prírody, ale aj umeleckých asociácií. Štefan Rakovský bol aktívnym členom slobodomurárskej lóže. Sám bol otcom 10 detí.
K Turcu a svojmu rodisku Rakovu mal silný vzťah. Natoľko ho fascinovalo tunajšie kultúrne prostredie, že sa ako dospelý naučil po slovensky. Na jeho žiadosť boli po smrti jeho manželky Idy ich telesné pozostatky a ich prvorodeného syna Andreja v roku 1913 prevezené do Mauzólea v Rakove.

V Mauzóleu odpočívajú:
Iván Rakovszky 1826-1905
Sarlota Rakovszky, rod.Keviczky 1849-1887
Angelika Rakovszká 1862-1878
István Rakovszky 1847-1910
Ida Rakovszky, rod.Szilassy 1851-1913
Endre Rakovszky 1878-1881